Andy na Cala Llombards

S Andy sme fotili na Cala Llombards v tom najhoršom aj najlepšom svetle naraz.

Poludnie, ostré slnko, všade ľudia, deti, uteráky, turisti, voda až príliš tyrkysová na to, aby to nepôsobilo ako pohľadnica. Normálne by som pred takým svetlom utekal. Ale ona prišla v ružovej šiltovke, okuliaroch, ľahla si do piesku pri vode a zrazu to celé začalo dávať zmysel.

Nebolo tam veľa plánovania. Skôr sme len skúšali, kam ju pustí vlna, kam dopadne tieň, kedy sa piesok nalepí na telo tak akurát a kedy už je to celé moc. Andy sa hýbala prirodzene, trochu provokatívne, trochu lenivo, akoby bola na pláži úplne sama, aj keď okolo nej bežal bežný dovolenkový chaos.

A práve to ma na tom bavilo.

Žiadna dokonalá fashion scéna. Žiadny veľký koncept. Len zátoka, mokrý piesok, ostré slnko, ružová šiltovka a moment, keď sa obyčajné plážové dopoludnie na chvíľu zmenilo na niečo, čo malo svoj vlastný rytmus.

Taký malý chaos z Mallorky, ktorý sa neopakoval.