Pred fotením s Ave Estel

Keď idem na fotenie, väčšinou nemám plán.
Niekedy si so sebou nesiem len pár obľúbených kúskov, o ktorých viem, že by na nej mohli fungovať.
A to je všetko.

Ateliér je pre mňa náročný priestor.
Možno aj preto, že fotenie pred čistým plátnom ma nikdy nelákalo.
Potrebujem hľadať miesto.
Svetlo.
Emóciu, ktorá sa nedá naaranžovať.

Toto bola jedna z tých chvíľ.
Ave ešte nepozovala.
Len tam bola.
A svetlo si ju našlo skôr, než som stihol čokoľvek vymyslieť.

Neporiadok okolo nebol reprezentatívny.
Ani trochu.
Ale bola by škoda nechať tieto zábery zapadnúť prachom v počítači.

Nie sú tu pre dokonalosť scény.
Ani pre poriadok.
Sú tu pre ten krátky, jedinečný moment, keď ešte nič nebolo plánované
— a práve preto to bolo pravdivé.