Nahá polopravda // The Naked Half-Truth

📖 Nahá polopravda

Sensual//Punk Stories – Burgrabice, Poľsko

S Martinou sme sa stretli na poľskom fotografickom plenéri v Burgrabiciach.
Na toto podujatie som sa úprimne tešil, aj keď som netušil, čo od neho vlastne čakať.

Kedysi som v Poľsku žil, študoval aj pracoval — Poliakov mám rád.
Ale tentoraz som išiel niekam, kde vraj má vzniknúť umenie.
Bože? Ja predsa neviem, čo je umenie.
Ja len fotím to, čo vidím.
A sem-tam z toho niečo vylezie.

Týždeň pred odchodom som si konečne našiel čas a prešiel instagramové profily účastníkov.
Popravde — viac ma zaujímali modelky ako fotografi.
Neskôr som zistil, že som sa ocitol medzi skutočnými kapacitami s kvalitnou tvorbou.

Moje zameranie je hlavne nude, ale vedel som, že na tomto stretnutí budem fotiť aj portréty.
V kútiku duše som však veril, že sa mi ujde aj nejaká nude modelka.
Čo však nebolo isté, bolo to, či bude chcieť fotiť práve so mnou.

Tento plenér bol slobodný — spolupráce sa dohadovali podľa portfólia, komu je aký štýl blízky.
Nemusel by som fotiť portréty, ale keď už som sa trepal šesť hodín autom v extrémnej horúčave, aspoň niečo nafotím.

Moja Paradajka, starý Volkswagen T3 — presne ten, ktorý si predstavíte, keď sa povie hippie — namiesto klimatizácie kúrila, aby sa motor neprehrial.
Romantika po cestársky? Alebo skutočný vanlife?
Nazvite si to, ako chcete.

V Burgrabiciach ma z ničoho nič začalo fascinovať listie.
Žeby to bolo tou imprezou — tak sa po poľsky povie „party“ — počas ktorej do skorého rána padla skoro celá zásoba rumu, ktorú som si ako správny pirát priniesol?
Možno. Ale od toho večera som listie vnímal inak — ako keby malo dušu, farbu, vôňu, textúru, ktorú som chcel zachytiť.
A aj zachytil.

A potom prišla ona. Martina.
Zaklopala mi na okno auta, kde som sa snažil prežiť obedňajšie teplo a v hlave mi doznievali posledné tóny nočného rumového koncertu.
Zhodou okolností to bola prvá osoba, s ktorou som sa po tej strastiplnej ceste zoznámil.

„Ak máš chvíľku, môžeme niečo romantické nafotiť,“ povedala.
A hneď ma dopredu upozornila, že nahota to nebude.

Bol som nijaký, nerozhýbaný, ale vravím si — prečo nie.
Aj tak vždy začnem fotiť niečo, z čoho je nakoniec niečo úplne iné.
To sú moje klasické fotografické pochody a štýl práce.

Niečo nafotím, aspoň bude čo dať na Instagram.
Ak sa to podarí.

Ponorená do listov vyzerala ako z iného sveta.
Vlasy jej prekryli polovicu tváre — a zrazu to vyzeralo, akoby sa skrývala aj pred pravdou.
Veľké modré oči, jemne narúžované pery, úsmev, ktorý sa nevedel rozhodnúť, či je nevinný alebo provokatívny.
A v tom všetkom pokoj, svetlo, mäkkosť.

Zrazu som mal pred sebou portrét, ktorý dýchal.
Fotku, ktorá vznikla sama.

Ako som na začiatku písal — Martina hneď na úvod povedala, že nahá nefotí.
Ale čo si myslíte? Ostalo to tak?

Nie všetko, čo pôsobí odhalené, je skutočne nahé.
A nie všetko, čo rozprávam, musí byť úplná pravda.

📖 The Naked Half-Truth

Sensual//Punk Stories – Burgrabice, Poland

I met Martina at a photography retreat in Burgrabice, Poland.
I was honestly looking forward to it, even though I had no idea what to expect.

I used to live, study, and work in Poland — I’ve always liked the Polish people.
But this time, I was going somewhere they said “art” was supposed to happen.
God? I don’t even know what art is.
I just shoot what I see.
And sometimes… something comes out of it.

A week before the trip, I finally found the time to scroll through the participants’ Instagram profiles.
To be honest — I was more interested in the models than the photographers.
Later I realized I was surrounded by real talents, people with solid work.

My main focus is nude art, but I knew this time I’d have to shoot some portraits too.
Still, deep down, I was hoping for at least one nude model to work with.
What wasn’t certain, though, was whether she’d want to shoot with me.

The retreat was free-form — collaborations were arranged according to portfolios and artistic taste.
I didn’t have to shoot portraits, but after driving six hours in brutal heat, I thought I’d better take some photos anyway.

My Paradajka — the old Volkswagen T3, the one you picture when someone says hippie van —
was heating instead of cooling, just to keep the engine alive.
Romance on the road? Or real vanlife?
Call it whatever you want.

In Burgrabice, I suddenly became obsessed with leaves.
Maybe it was because of the impreza — that’s how you say “party” in Polish —
where most of my rum supply disappeared before sunrise.
Maybe.
But from that night on, I started seeing the leaves differently —
as if they had a soul, color, scent, and texture I wanted to capture.
And I did.

Then she appeared. Martina.
She knocked on the window of my van, while I was trying to survive the midday heat,
still hearing the last echoes of last night’s rum symphony in my head.
By coincidence, she was the first person I met after that long, dusty drive.

“If you have a moment, we could shoot something romantic,” she said.
And immediately added, “No nudity though.”

I felt dull and half-asleep, but thought — why not.
I always start shooting one thing, and it ends up becoming something else anyway.
That’s just how my creative process works.

At least I’ll shoot something, I thought. Maybe it’ll be worth posting on Instagram —
if it turns out right.

Immersed in the leaves, she looked like she came from another world.
Her hair covered half her face — as if she was hiding from the truth itself.
Big blue eyes, soft pink lips, and a smile that couldn’t decide
whether it wanted to be innocent or provocative.
And in all that — calmness, light, softness.

Suddenly, I had a portrait that was breathing.
A photo that seemed to make itself.

As I said at the start — Martina made it clear she didn’t shoot nude.
But what do you think? Did that stay true?

Not everything that seems revealed is truly naked.
And not everything I tell has to be the whole truth.